O mne a mojich začiatkoch
Mačky mi moju životnú cestu skrížili úplne náhodne...Nikdy neviete čo vás na ceste životom stretne a takto sa začal aj môj príbeh. Dnes ale tým chlpatým potvorkám vďačím za mnoho.
Chovu mačiek sa v súčasnosti venujem už siedmy rok. No vráťme sa ale na začiatok. V roku 2003 som o mačkách ešte nevedela nič. Ako každé dieťa v mojom vtedajšom veku som aj ja veľmi túžila mať doma domáce zvieratko. Moji rodičia o tom však nechceli ani počuť. Doma sme už totiž chovali psíka a ďalšie zvieratko neprichádzalo do úvahy.
Nový začiatok
Ani neviem ako, bolo leto 2003 a k nám domov sa vtedy prisťahoval ďalší zvierací člen rodiny. Bola to naša celkom prvá mačička úplne obyčajne vyzerajúca domáca mačička , ktorá od nás dostala meno Dáša. Dášenku alebo Dashu ako sme ju prezývali nám darovala na inzerát p. Hradická , ktorá je od vtedy našou dobrou známou. Práve ona mi otvorila oči a zoznámila ma so dovtedy nepoznaným svetom chlpatých malých potvoriek , ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou našej rodiny. Dnes jej za to patrí veľké Ďakujem.
Vráťme sa ale späť k Dášenke. Od mačiatka nám vyrástla na krásnu mačaciu slečnu s nádhernou bodkovanou srsťou. Veľmi mi na nej ako dieťaťu záležalo , bola ku mne veľmi milá a práve pri nej som sa naučila všetko o správnej starostlivosti o mačku. Vedela som ako ju mám správne držať aby som jej neublížila, ako ju kŕmiť , ako sa s ňou hrať...
Dáša bola skutočne prelomom v našej rodine a žila s nami ako sólo mačka...až kým na svet nedoniesla prvé svoje potomstvo. Dášenke sa 8.5.2004 narodili 3 utešené mačiatka: 2 malé mačacie slečny a tak isto aj ich kocúri braček. Murka, Micka a Murko ale nemohli zostať u nás. Ukázalo sa , že Dáša bola veľmi starostlivá matka, no napriek tomu sme si mačiatka nemohli nechať.
V tej dobe sa v našom meste chystala propagačná výstava mačiek , ktorú organizovala naša známa a to už spomínaná p. Hradická. Tá mi navrhla aby som sa tejto akcie zúčastnila, a to hneď aj s Dášou a mačiatkami! Ja som súhlasila.
Moja prvá výstava , ktorej som sa zúčastnila bola teda propagačná výstava v Spišskej Novej Vsi , ktorá sa konala v priestoroch Spišského Múzea. Zaujíma vás ako to dopadlo? Dáša a mačiatka zvládli výstavu bravúrne a dokonca si z nej odniesli 3. miesto za najkrajšiu mačku z pohľadu diváka!
Na výstave som tak isto spoznala veľa nových ľudí , ktorý tiež chovali mačky a venovali sa im s láskou ako ja. Tiež som sa dozvedela , že väčšina z nich patrí do tkz. organizácie chovu mačiek so sídlom práve v Spišskej Novej Vsi! Čo ma však vzalo najviac bolo to , že som natrafila práve na samotnú predsedkyňu tejto organizácie, p. Hradickú!
A práve ona mi navrhla , či by som nechcela tiež vstúpiť do organizácie a stať sa jej členom. Ja som túto ponuku s radosťou prijala a stala som sa právoplatným mladým chovateľom ZO mačiek v Spišskej Novej Vsi , čím som aj vstúpila do SZCH (Slovenského Zväzu Chovateľov). Po čase som dokonca v našej organizácii dostala aj svoju funkciu a to spravovať našu kroniku, ktorú píšem dodnes.
Veľký zvrat
Mačiatka nám vyrástli pred očami, dokonca sa nám ich všetky podarilo podarovať do dobrých rodín. Ani sme sa však nenazdali a Dáša čakala ďalšiu "várku" mačiatok. Osud nám však ďalšie micinky neprial a v posledných dňoch pred pôrodom mala Dáša zdravotné komplikácie. Urýchlene sme ju odviezli na veterinu , kde podstúpila náročnú operáciu. Verdikt bol hrozný a znel: otrava krvy. Mačiatka sa nepodarilo zachrániť a Dáša v tých dňoch sama bojovala o život.
Dáša svoj boj o život síce vyhrala, zotavovala sa len veľmi tažko. Po pol roku už ale bola úplne vyliečená a život mohol opäť nabehnúť do starých koľají. Zvrat , ktorý nás ale postihol bol nečakaný: Dáša sa jedného dňa domov už nikdy nevrátila...
Prešlo asi pol roka kým som Dášinu stratu celkom strávila. Zostala mi však rana na srdci a tá bola oveľa silnejšia ako to , že ju už nikdy neuvidím. Dnes už viem, že tam kde sa teraz nachádza jej je oveľa lepšie, a hlavne sa už netrápi.
Jej neprítomnosť ma zožierala a chcela som sa zamestnať niečím, čo by mi na ňu pomohlo zabudnúť. Rodičia mi vtedy navrhli, adoptovať si nového maznáčika. Po dlhom prehováraní som nakoniec súhlasila.
Liana-mačka divá
Druhá mačička sa k nám teda nasťahovala v jeseni roku 2004. Darovala mi ju suseda, ktorá mala hneď niekoľko vrhov mačiatok. Malinká Liana , ako sme ju pomenovali mala však svoju zvláštnosť. Jej mama mačka pochádzala od divých mačiek a jej mačiatko bolo teda rovnako neskrotné a temperamentné ako ona. Lina mala len 8 týždňov, keď prekročila prah nášho domu. Na začiatku sa javila ako poslušné mačiatko, no ukázalo sa, že ním ani zďaleka nie je. Pri dospievaní sme s ňou začínali mať skutočne problémy.
Bola neposedná, neposlušná a jej záľubou bolo hrať sa s našimi končatinami. Bežne sa nám vešala na ruky a nohy ako na strom, hojdala sa na nich. Povahu však nemala zlú, bola veľmi múdra a prefíkaná,tak isto dokázala vycítiť náš hnev a strach.
Niečo , čo sme ale museli urobiť , bolo dať ju sterilizovať. Nechcem si predstaviť čo by sa asi stalo keby nám po dome behalo niekoľko divých mačiatok. Asi by sme sa mohli odsťahovať a prenechať celý dom mačkám na devastáciu. :))
Liana sa pekne zotavila a po týždni si už užívala slniečko ako predtým. Mimochodom, jej povaha sa veľmi nezmenila. Túlavé chodníčky ju lákali viac , ako teplo domova. Liana sa pravdepodobne odtúlala, možno do lesa k divým mačkám , možno k inej rodine...No aj t
ak ju už viac nikto nikdy nevidel.....
Liana-predok mačky divej
Po ďalšej rane do srdca som už nemala chuť byť opäť opustená a odmietnutá. Veľa krát som rozmýšľala čo som urobila zle, čím som si ich nezaslúžila....No nevzdala som sa.
Srdcovka Luna
Luna sa narodila v marci 2005 a ako 5- mesačné mačiatko, teda koncom Augusta zavítala do našich a hlavne do môjho života a zmenila ho od základu. No pekne poporiadku. Lunu sme si vzali dosť
neplánovane. Po Line som síce rozmýšľala o ďalšej mačke , no chcela som tomu dať čas.
Luna bola však jedno z mačiatok , ktoré súrne potrebovali domov. Dovtedy žila na ulici a nepoznala lásku , iba hlad , choroby a možno aj týranie. Hneď ako som ju prvý krát uvidela , vedela som , že to bude srdcovka . Srdcovka , ktorá sa hľadá dlho a čakanie na ňu sa zdá nekonečné.
Zamilovala som si ju hneď po niekoľkých dňoch. Mačky , ktoré som mala pred Lunou nikdy nesmeli dovnútra. Luna však mala po prvý krát dvere dokorán. Zvykla si aj na Falka- nášho, teraz už 13- ročného psíka.
Aj s ňou sme si toho už dosť prežili. Veď na svet priviedla dvoch krásnych kocúrov, potom bola kastrovaná. Je tiež zároveň našou prvou mačkou, s ktorou sa pravidelne zúčastňujeme medzinárodných výstav, na ktorých neraz získala výborné výsledky. Tiež podlieha evidencii na základe vlastnenia pasu a čipu.
Luna je skutočným balzamom na dušu: i na pohľad i svojou bezprostrednou láskou , ktorú všade rozdáva. Nejako takto podľa mňa vyzerá dokonalá krása. Luna je jej stelesnením.
Lunu máme dodnes a práve v týchto dňoch oslávi svoje jubilejné 5. narodeniny. Želám jej len to najlepšie, zdravie , krásu, šťastie no najmä lásku svojich ľudí.
Aura-nádej budúcnosti
Luna však nie je jediná , kto v súčastnosti využíva pohodlie nášho domu. V lete roku 2009 sa k nám prisťahovala ešte jedna mačacia dáma. Ešte je síce mačiatko , no už teraz nás svojimi nezbednými kúskami veľmi teší.
Aura, ako sme ju pre jej nezvyčajnú charizmu a vyžarovanie pomenovali, sa narodila v máji roku 2009 a chovné meno dostala Aura Child of Stars. Toto meno ju skutočne vystihuje.
Auru skutočne poslali hviezdy. Jedného dňa si to zamierila rovno pred naše dvere. Nevybrali sme si my ju , ale ona nás a v ten deň určite vedela čo robí . Mačky majú vraj na toto šiesty zmysel, ktorý nám ľuďom chýba...
Autor:mladý chovateľ ZO mačiek SNV V. Vojtkovská